Hlasovanie o vyhlásení štrajku podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní
V kontexte kolektívneho vyjednávania a štrajkovej činnosti predstavuje hlasovanie o vyhlásení štrajku kľúčový mechanizmus, ktorým zamestnanci vyjadrujú svoj súhlas alebo nesúhlas s uskutočnením štrajku. Tento proces je detailne regulovaný v § 17 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorý stanovuje pravidlá a podmienky, za ktorých môže byť štrajk vyhlásený.
Platnosť hlasovania o vyhlásení štrajku
Na hlasovaní o štrajku musí participovať nadpolovičná väčšina zamestnancov, pričom sa počíta zo všetkých zamestnancov zamestnávateľa, nielen zamestnancov odborovo organizovaných. Toto pravidlo zabezpečuje, že rozhodnutie o štrajku je reprezentatívne a odráža vôľu väčšiny zamestnancov.
Pre platnosť hlasovania o štrajku je nevyhnutný súhlas nadpolovičnej väčšiny zamestnancov zamestnávateľa, ktorí sa na hlasovaní zúčastnili a ktorých sa má kolektívna zmluva týkať. Tento súhlas je podmienený účasťou nadpolovičnej väčšiny zo všetkých zamestnancov.
Zákon teda definuje dve podmienky pre platnosť hlasovania:
- hlasovania sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov, ktorých sa má kolektívna zmluvy týkať;
- nadpolovičná väčšina zamestnancov zúčastnených na hlasovaní vyjadrí súhlas so štrajkom.
Hlasovanie o štrajku sa uskutočňuje tajne, čo je v súlade s demokratickými princípmi a zásadami ochrany osobných názorov zamestnancov. O výsledkoch hlasovania sa vyhotovuje zápisnica, ktorá je dôležitým dokumentom pre prípadné ďalšie kroky a preukázanie legitimity rozhodnutia o štrajku. Všetky dokumenty v súvislosti s hlasovaním a štrajkom odborový orgán uchováva po dobu troch rokov.
V rámci sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy rozhoduje na základe výsledkov hlasovania príslušný odborový orgán a pri kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je to príslušný vyšší odborový orgán.
Vyhlásenie a začatie štrajku
V prípade, že z výsledkov hlasovania vyplynie súhlas hlasujúcich so štrajkom, príslušný odborový orgán rozhodne o začatí štrajku u zamestnávateľa. Je dôležité poznamenať, že vyhlásenie štrajku a začatie štrajku nemusia nastať v rovnakom časovom okamihu. Odborový orgán môže štrajk vyhlásiť, ale nemusí rozhodnúť o jeho začatí, ak v dôsledku vyhlásenia štrajku zamestnávateľ prejaví záujem pokračovať v rokovaniach.
Najmenej tri pracovné dni pred začatím štrajku príslušný odborový orgán oznámi zamestnávateľovi deň začatia štrajku, dôvody a ciele štrajku, a menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.
Zákon teda stanovuje, že pre vyhlásenie štrajku je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasujúcich zamestnancov, ktorých sa má kolektívna zmluva týkať. Zároveň, hlasovania sa musí zúčastniť väčšina zamestnancov. Tento súhlas musí byť získaný v rámci tajného hlasovania, čo zabezpečuje transparentnosť a demokratický charakter celého procesu.
